Zádušník brečtanovitý „panašovaný“-(Glechoma hederacea „variegata“ L.) 2,45 € / rastlinka v kvetináči

Zádušník brečtanovitý „panašovaný“-(Glechoma hederacea „variegata“  L.) 2,45 € / rastlinka v kvetináči

Zádušník brečtanovitý „panašovaný“-(Glechoma hederacea „variegata“  L.) 2,45 € / rastlinka v kvetináči

V prípade tohto nádherne sfarbeného kultivaru je spojená jeho liečivá hodnota, chuť, ale aj krása. Má rovnaké liečivé vlastnosti, ako základný druh zádušníka, takže nám zároveň poslúži

nielen ako liečivá rastlina, ale aj poteší oko peknými strakatými listami.

 

Rozšírenie: Vyskytuje sa v miernom pásme Európy a Ázie, na sever zasahuje do Fínska, na juh do severného Talianska a Španielska, na východ do západnej Číny a na Sibír. Bol zavlečený na Azorské ostrovy, do Severnej i Južnej Ameriky (južné Kanada, USA, severné Mexiko, Patagónia) a juhovýchodnej Austrálie. U nás rastie hojne od nížin až do hôr.

Podmienky: Zádušník uprednostňuje vlhkejšie stanovište,  darí sa mu takmer v každej pôde. Nevyžaduje si žiadne špeciálne podmienky. Kvitne od marca do júla.

Popis: Vytrvalá aromatická bylina. Nekvitnúce byle väčšinou plazivé, kvitnúce byle krátko vystúpené s výškou 10-20 (niekedy aj 40) cm. Čepeľ listov ľadvinovitá, srdcovitá až okrúhlo srdcovitá, na okraji vrúbkovaná, hladkoplodá, kvety stopkaté, koruna kvetov dvoj pyskatá, iba u samičích kvetov o niečo menšia ako u obojpohlavných kvetov. Dolný pysk je trojlaločný, farba kvetov najčastejšie modrofialová, ojedinele sa vyskytne aj vo farbe ružovej alebo bielej. Plody sú tvrdky.

Zber: Zádušník môžeme zbierať aj po odkvitnutí, vtedy má už veľké, dobre vyvinuté listy, ktoré pokladáme za najlepší. Vlastný zber je jediná možnosť, pretože bylinka sa v lekárni a drogérii nepredáva. Zádušník je značne aromatická rastlina, v kuchyni sa uplatňuje aj ako korenie. Na liečebné účely sa začal používať v 12. storočí, v Európe sa stal známy ako takzvaný švajčiarsky čaj.

Využitie: zádušník, sa už podľa názvu najčastejšie používa na liečenie záduchu - prieduškovej astme; tu sa osvedčil predovšetkým u starších mužov. Čaj zo zádušníka pomáha tiež na kašeľ, dýchavičnosť a choroby dýchacích ciest.

Zádušník sa významne uplatňuje tiež u chorôb močového ústrojenstva. Uvoľňuje, pri dlhšom užívaní aj pomaly rozpúšťa močové kamene, piesok v obličkách a žlčové kamene. Odstraňuje bolesti pri zápale močového mechúra a močových ciest, uvoľňuje s tým súvisiacu zástavu močenia.

Je tiež súčasťou čaju proti pomočovaniu detí. Obsahuje veľa vitamínu C, čo ďalej rozširuje jeho použitie ako posilňujúci prostriedok pri hypovitaminóze (nedostatku vitamínov v organizme), chudokrvnosti a chrípke.

 

Silným odvarom zo zádušníka sa odporúča umývať kožné vyrážky, ekzémy a zle sa hojace rany.

Zádušník sa väčšinou pridáva do rôznych čajových zmesí, ale môžeme ho piť aj samostatne, pretože je úplne neškodný.

Príklady využitia:

Nálev zo zádušníka pripravíme z kávovej lyžičky sušenej vňate alebo dvoch lyžičiek čerstvej, zalejeme 1/4 l vriacej vody, necháme 10 minút vylúhovať. Ak chceme razantnejší účinok, pripravíme radšej odvar - rovnaké množstvo zádušníka necháme 3 minúty variť, 10 minút vylúhovať. Oboje pijeme 3x denne.

Sirup zo zádušníka - 20 g sušenej vňate zalejeme 1/2 l vriacej vody, necháme prejsť varom, 15 minút vylúhovať a zlejeme. Pridáme 1/2 kg medu a zahrejeme, až sa všetko spojí. Užívame polievkovú lyžicu 3-4x denne pri kašli a ďalších dýchacích problémoch vrátane ľahšej astmy.

Olej zo zádušníka -  čerstvú vňať natrháme na kúsky, zalejeme olejom ( panenským) tak, aby bola potopená a necháme vylúhovať 10 dní. Zlejeme, používame na potieranie nôh pri kŕčových žilách.

Liečiteľstvo:

Čerstvý zádušník je zdrojom vitamínov A a C. V jeho zložení nájdeme tiež až 7% trieslovín, horčiny (glechomin), živice, organické kyseliny, minerálne látky (draselné soli), saponíny, cholín a silice.

Liečivé využitie má najmä vňať zádušníka, ktorá sa zberá v čase kvitnutia (od apríla do júla). Suší sa v tieni, pri umelom sušení do teplôt 35 ° C.

Vňať zádušníka sa dá ešte pred kvitnutím zbierať pre kulinárske využitie. V kuchyni sa uplatňuje čerstvá i sušená. Okorení mäsové, vaječné i zeleninové pokrmy, hodí sa do polievok i omáčok. Nesie príjemnú vôňu a korenistú chuť. Mladé listy zádušníka sa pridávajú do jarných šalátov, bylinkového masla, domácich majonéz, tvarohu, nátierok, spestrí aj varené zemiaky.

 

Ďalšie liečivé účinky zádušníka:

- má zvieravé vlastnosti

- má protizápalové a dezinfekčné účinky

- podporuje trávenie a metabolizmus

- stimuluje detoxikáciu

- podporuje chuť do jedla

- tlmí hnačky

- pôsobí močopudne a žlčopudne

- rozpúšťa močové a žlčové kamene

- je prospešný pri ochoreniach močového ústrojenstva

- odhlieňuje, uľavuje pri respiračných ťažkostiach, pri kašli

- má hojivé pôsobenie

 

Bylina nemá vedľajšie účinky. Často sa kombinuje s inými bylinami v respiračných alebo urologických čajoch, napríklad s yzopom, šalviou, skorocelom alebo čiernym bazou.

Vonkajšie použitie:

Silnejší odvar zo zádušníka poslúži ako kloktadlo pri bolesti v krku. Ako obklad alebo bylinný kúpeľ pomáha s hojením rán, ekzémov a iných kožných neduhov. So zádušníkovým odvarom možno umývať vredy a hnisavé kožné zápaly.

V podobe masti alebo oleja pomáha zádušník proti kŕčovým žilám.

Recepty:

Vaječná omeleta so zádušníkom

Na 4 vajcia si podľa receptu pripravíme hrsť zádušníka, pór, mrkvu, cibuľu, 2 varené zemiaky, stolový olej, trochu mlieka, soľ a korenie.

Na oleji osmažíme nakrájanú cibuľu, nasekaný pór, nastrúhanú mrkvu a na kúsky nakrájané zemiaky. Medzitým rozšľaháme vajcia s trochou mlieka a nasekaným zádušníkom, zmes osolíme a okoreníme. Akonáhle je zelenina na panvici jemne do zlata opečená, pridáme k nej vaječnú zmes a necháme ju stuhnúť. Omeletu podávame s pečivom.

Upozornenie

Text nenahrádza lekárske vyšetrenie. Má iba informatívny charakter. Konkrétna liečba je vždy v rukách odborníka, tiež využívanie liečivých bylín by malo byť individuálne konzultované s lekárom.