Skorocel kopijovitý - Plantago lanceolata L. 1,50 €/ rastlinka

Skorocel kopijovitý -  Plantago lanceolata L.  1,50 €/ rastlinka

 

Skorocel kopijovitý  Plantago lanceolata L. 1,50 €/rastlinka

 

 Iné, ľudové názvy - jatrocel, kolocier, psí a baraní jazyk, ranocel, volský jazyk.

Obsahové látky: Skorocel obsahuje až 2 % glykosidu aukubínu, flavonidy, enzýmy invertín, emulzín, sliz, pektínové látky, triesloviny, saponiny, horčiny a kyselinu askorbovú. Obsahuje aj minerálne látky, predovšetkým kyselinu kremičitú, soli vápnika a draslíka. Semená majú podobné zloženie, niektoré komponenty sú obsiahnuté vo väčšom množstve.

Sliz obsiahnutý v skorocelovej droge blahodárne pôsobí pri zápaloch sliznice hltanu a dutiny ústnej. Saponiny majú pozitívny vplyv na odkašliavanie. Obidve tieto vlastnosti sa využívajú pri liečení zápalu horných dýchacích ciest spojených s dráždivým kašľom. Často sa pre zvýraznenie účinku kombinuje skorocelová droga s podbeľom, feniklom, prvosienkou a tymiánom. Skorocel pôsobí povzbudivo na tvorbu žalúdočných štiav, používa sa pri liečení žalúdočných vredov. Semená majú preháňavý účinok.

Patrí medzi najznámejšie liečivé rastliny. Skorocel je trváca bylina, ktorá vždy na jar vyháňa z koreňa prízemnú ružicu kopíjovitých celistvookrajových listov so žliabkovitými stopkami. Zo stredu ružice vyrastá niekoľko rebrovitých stoniek vysokých 10 - 50 cm. Na konci stoniek sa vyvíjajú drobné štvorpočetné zrastenolupienkové kvety usporiadané v krátkom hlávkovitom klase. Kvety majú nápadné tyčinky s dlhými belavými nitkami a žltými pernicami. Plod je dvojsemenná tobolka. Zohráva úlohu prvej pomoci pri včelích bodnutiach a poštipnutiach hmyzom. Skorocel sa predovšetkým používa na všetky ochorenia dýchacích orgánov, najmä na silné zahlienenie, kašeľ, čierny kašeľ, pľúcnu astmu, dokonca na pľúcnu tuberkulózu.

Zberajú sa listy od júna do augusta. Urýchlene sa sušia najprv na slnku a dosušujú sa v tieni alebo v umelých podmienkach pri teplote do 50 °C. Stonky sa odstránia už pri zbere. Správne usušené listy sú lámavé a sfarbené do hnedozelená. Príliš pomaly sušené alebo zberané za vlhká sa ľahko zaparia a sčernajú, čím sa stanú bezcennými. Skorocel má najmä protizápalové, antibakteriálne a sťahujúce účinky. Využíva sa zvonka na zapálené rany, popáleniny, ekzémy, zapálené oči, štípance od hmyzu, vnútorne pri chorobách dýchacích ciest, najmä proti kašľu, pri poruchách trávenia, prebytku žalúdočnej kyseliny, pečeňových a žlčníkových ťažkostiach a zápaloch močových ciest.

Skorocel je súčasťou čajov a sirupov proti kašľu. Dostať ho aj v lekárňach. Okrem skorocelu kopijovitého sa zberá aj skorocel prostredný (Plantago média) a skorocel väčši (Plantago major). Obidva druhy majú však nižší obsah účinných látok, preto ich v ponuke ani nemám.

 

Použitie: Jednotlivá dávka na zápar je 1,5 g na šálku vody. Na odvar pre vonkajšie použitie (sedacie kúpele, výplachy a pod.) sa odporúča dávka 1 až 1,5 lyžice drogy na 2 poháre vody.

Zápar : 1 vrchovatá čajová lyžička na 1/4 litra vody. Zaparí sa a krátko vylúhuje.

Čajová zmes : 1 vrchovatá lyžička zmesi skorocelových listov a dúšky materinej v rovnakom pomere sa zaparí 1/4 litrom vody .

Listové obklady :   Čerstvé listy skorocelu kopijovitého alebo veľkého sa umyjú, na doske rozvaľkajú na kašu a priložia.

Sirup (1. spôsob) : 4 plné hrste umytých skorocelových listov sa zomelú na mlynčeku na mäso. K tejto kašovitej hmote pridáme trošku vody, aby sa

                             neuľahla, 300 g cukru a 250 g včelieho medu. Za stáleho miešania všetko na slabom plameni povaríme, až vznikne hustnúca kvapalina,                              tú ešte horúcu nalejeme do fliaš a uložíme do chladničky.

Sirup (2. spôsob) : Umyté listy prekladáme v zaváracom pohári vrstvami cukru a silne natláčame. Hmota sa cez noc usadí. Nasledujúci deň vrstvy                                          doplníme, až je pohár plný.

                             Na chránenom mieste v záhrade vyhrabeme jamku a dáme do nej fľašu zabalenú v troch alebo štyroch vrstvách pergamenu, položíme                                na ňu dosku a zaťažíme kameňom. Všetko zasypeme zemou. Dosku a kameň môže byť vidieť. Pôsobením rovnomernej teploty v zemi                              sa cukor a listy zmenia na sirup. Asi po troch mesiacoch pohár vyberieme, šťavu vytlačíme v lise na ovocie {nie cez plátno), dobre ju                                  prevaríme, naplníme ňou fľaše a pevne uzavrieme. Kto nemá možnosť uskutočniť tento spôsob kvasenia, môže dať pohár na slnko                                    alebo do blízkosti tepelného zdroja, až sa sirup usadí na spodku. Aj tento sirup treba dobre povariť.

Pri správnom dávkovaní droga nemá vedľajšie účinky.