Mäta kučeravá – ( Mentha spicata var. Crispa L. )

Mäta kučeravá – ( Mentha spicata var. Crispa L. )

Mäta kučeravá – ( Mentha spicata var. Crispa L. )

 

Budeme veľmi radi, keď si živú rastlinku v kvetináči zakúpite na :

 

www.prirodaplus.sk/mata-kucerava-mentha-spicata-var-crispa-l-rastlinky-bylinky-v-kvetinaci

 

Mäta kučeravá je ďalšia z veľkého množstva druhov mäty. Mäta kučeravá obsahuje např. menthofuramen, piperot, triesloviny, horčiny, flavonoidy, kyselinu octovú.

V ľudovom liečiteľstve sa mäta kučeravá používa k nastoleniu normálnej činnosti tráviacej sústavy čriev.

Mäta kučeravá má veľmi pekné kučeravé listy a výrazné svetlo fialové kvety, kvitne v júli a v auguste.

Mentha spicata var. crispa - mäta kučeravá je druh, ktorý vyniká sviežo zelenými, kučeravými  a aromatickými listami. Je vhodná pre prípravu pokrmov, nápojov a ich dozdobovaniu. Má typickú mentolová vôňu a chuť.

Táto mäta prospieva na slnečnom stanovišti v dobrej záhradnej  zemine. Je plne mrazu vzdorná do - 28°C.

Charakteristika: Trváca bylina z čeľade hluchavkovitých (Lamiaceae), predtým pyskatých (Labiatae), s drevnatým podzemkom, z ktorého na všetky strany vyrastajú podzemné výbežky. Má 30-60 cm vysokú štvorhrannú, hnedo-fialovú stonku s vajcovito-kopijovitými listami a bielo-ružové kvety s modrofialovým nádychom. Kvitne od júla do septembra. Vonia mentolom.

 

Listy na stonkách sú krížmo protistojné, vajcovito kopijovité, krátkostopkaté a na okrajoch pílkovité. Na čepeli listov sú bodkované žliazky obsahujúce silicu. Bledoružové až fialové slabo dvojpyskové (4-cípe) kvety sú v papraslenoch nahlučené v koncových klasoch. Celá rastlina je silne aromatická. V ľudovom lekárstve sa mäta používa na zmiernenie bolesti, najmä pre priaznivý účinok silice (mentolu) na potláčanie citlivosti nervových zakončení, podporu vylučovania žlče pri trávení, proti hnačke (najmä pre jej obsah trieslovín). Medonosná.

 

Viac ako tritisíc rokov využíva čínska medicína účinok éterických olejov nachádzajúcich sa v lístkoch rastlinky mäty priepornej. Ľudia kedysi mätu sypali na miesta odpočinku a pokoja. Rimania ju miešali s medom, aby im osviežovala dych a prekryla tak pozostatky „alkoholických orgií“. Ženy v starovekom Grécku si zase mentolovou masťou natierali stuhnuté ramená a nohy. Dnes je mäta mimoriadne obľúbená najmä v islamských krajinách.

 

Aromatické listy mäty majú neobyčajne chladivý účinok na náš organizmus a pomáhajú odvádzať z neho teplo. Je úplne jedno, či si dáte šálku horúceho či studeného mätového čaju, limonádu, alebo nanesiete rastlinný olej resp. masť priamo na vašu pokožku. V každom prípade, mäta svojím osviežujúcim účinkom povzbudzuje naše telo zvnútra i zvonka. Nielen v letných horúčavách, ale aj po hodine aerobiku dokáže príjemne osviežiť a znova „postaviť na nohy“.

 

Darí sa jej vo vlhkej humóznej, dobre vyhnojenej a čiastočne zatienenej pôde v teplejších chránených polohách. Rozmnožujeme vegetatívne. Kultúra vyžaduje vlahu a očistenie od buriny. Častým zhubným škodcom rastliny je hrdza mätová (Puccinia menthae Pers.). Jej výtrusmi napadnuté časti sa v droge nesmú vyskytovať. U nás je šľachtená.

 

Zbierame vňať prv, ako začína kvitnúť a to viac ráz do roka. Prvý zber čo najskôr, aby sme predišli hrdziam, ďalšie postupne, ako stonky narastajú. Sušíme pri teplote do 35 °C (silicová droga) oddelene kvôli vôni (aby nenapáchla). Uschovávame dobre uzavretú, najlepšie v dvojitých papierových vreciach (nie z plastickej látky, lebo sa zdusí, ani z plátna, lebo zvlhne) a chránime pred svetlom a vlhkom. Dlhším skladovaním sa znehodnocuje.

 

Herba menthae piperitae. Má silný mentolový pach a korenistú chladivú chuť.

 

Mäta dodáva pokrmom špecifickú chuť exotiky. Mnohé národy ju používajú ako prísadu do stravy či nápojov. A vedia, prečo to robia! Tlmí totižto kŕče v tráviacom ústrojenstve, zmierňuje nafukovanie, povzbudzuje chuť do jedla, upravuje činnosť pečene a žlčníka. Možno ňou okoreniť mäso, ryby, ale je vhodná tiež do omáčok, polievok a plniek. Vynikajúco dochutí olej, ocot, alebo miešané „drinky“.

 

Protizápalový a antiseptický účinok rastliny sa využíva pri zápaloch horných dýchacích ciest a slizníc ústnej dutiny. S nepríjemným zápachom z úst možno bojovať kloktadlom pripraveným zo zmesi z mäty, rumančeka a šalvie. Byliny treba opatrne povariť vo vode, potom krátko lúhovať a precediť. Týmto odvarom vyplachovať ústa niekoľkokrát denne.

Používa sa v lekárnictve, voňavkárstve, potravinárstve atd. Tvori súčasť liekopisnej vetrovej čajoviny a iných liečiVých prípravkov na rôzne vnútorné i vonkajšie použitie. V domácnostiach sa z nej pripravujú aromatické čaje.

 

Zvonka slúži do kloktadiel, alebo do kúpeľa, na vdychovanie (inhaláciu), ako náplň bylinných vrecúšok, čerstvá vo forme náplasti na čelo pri bolení hlavy atd. Získaný mentol z drogy tvorí základ rozličných výrobkov.

 

Zbiera sa list (Folium menthae piperitae), a to niekoľkokrát do roka. Zber sa vykonáva alebo priamo ručne, alebo zdŕhaním z požatých rastlin a rýchlo sa usuší. Droga obsahuje až 2 % voňavej mätopiepornej silice, triesloviny a horčiny.

 

 Zo silíc sa vylučuje známy kryštalický mentol, ktorý je výborným dezinfekčným prostriedkom a má okrem toho žlčopudný, proti nadúvaniu a kŕčom pôsobiaci účinok. Podporuje trávenie a  pôsobí osviežujúco.

 

 Preto sa vo farmácii droga používa na prípravu početných galeník, ako liečivých čajov, aromatických vôd, liehov a sirupov, ako aj na získavanie mätopiepornej silice (Oleum menthae piperitae) a mentolu. Droga sa tiež využíva pri výrobe likérov, v cukrárenskom priemysle a v kozmetike.

 

 Mätový kúpeľ

Na uvoľnenie boľavých a opuchnutých nôh, ako aj zmiernenie reumatických problémov, či ošetrenie popraskaných rúk je osvedčeným liekom mätový kúpeľ. Prenikavá aróma byliny pohladí tiež našu dušu. Pomáha potlačiť psychické napätie a príjemne odreagovať sa od každodenných starostí.

 

Môj typ:

 

 Mojito

6 cl bieleho rumu

1 ČL trstinového cukru

1 limetka pokrájaná na 1,5 cm kocky

ľadová drvina

10 lístkov čerstvej mäty

sóda na doliatie

 

V pohári podrvíme jemne mätu s limetkou pokrájanou na trojuholníky, pridáme rum, cukor a všetko spolu dobre premiešame, nakoniec dolejeme sódou.

 

 Bylinkový šalát

2 šálky posekaného šalátu (jarného alebo ľadového)

2 šálky listov mrlíka bieleho

2 pokrájané jarné cibuľky

4 stonky majoránu

4 stonky citrónového tymianu - len lístky

4 PL posekaných mätových lístkov

olej, ocot v pomere 2:1

soľ

Všetko vložíme do misy a prelejeme zálievkou z oleja a octu a soli.

 

 Arabský mätový čaj

zelený čaj na liter vody

20 lístkov mäty

2 PL medu

2 PL píniových orieškov

 

Do horúceho zeleného čaju vhodíme mätové lístky a necháme prikryté spariť asi päť minút. Pridáme med alebo cukor a premiešame. Nalejeme do pohárov aj s lístkami, prisypeme niekoľko píniových orieškov a podávame.

 

 Mätová omáčka k mäsu

500 ml bieleho jogurtu

1 ČL ostrej mletej papriky

1 ČL karí korenia

3 PL posekanej mäty

soľ

Všetky prísady premiešame a necháme vychladnúť. Podávame k jahňaciemu mäsu.

 

 Ražniči s mätou

500 g bravčového stehna

soľ a korenie

olej

cibuľa

citrónová

šťava

mäta

Mäso pokrájame na asi 1 cm hrubé plátky a naklepeme. Marinádu si pripravíme z oleja, soli, korenia, najemno posekaných mätových lístkov, citrónovej šťavy a najemno posekanej cibuľky. Necháme ju asi hodinu postáť a potom ju zmiešame s mäsom. Necháme marinovať niekoľko hodín, najlepšie cez noc. Potom mäso grilujeme na rošte asi 15 minút.

 

Dobrú chuť :-)

 

Budeme veľmi radi, keď si živú rastlinku v kvetináči zakúpite na :

 

www.prirodaplus.sk/mata-kucerava-mentha-spicata-var-crispa-l-rastlinky-bylinky-v-kvetinaci