Ligurček lekársky, (Levisticum officinale, L.) VEGETA, MAGI

www.prirodaplus.sk/ligurcek-lekarsky-levisticum-officinale-l-vegeta-magi

Patrí do čeľade mrkvovité. Je to trváca rastlina, od druhého – tretieho roku mohutná až dvojmetrová, ktorá vyrastá z hrubého, dlhého dužinatého podzemku s voňavými koreňmi. Stonka je oblá, holá, dutá a rozkonárená v prízemnej ružici listov.

Vonia korenisto, ostro, pripomína polievkové korenie maggi. Má korenistú a horkastú chuť.

Listy sú tmavozelené, lesklé, v dolnej časti veľké, dva- až trikrát perovito zložené, v hornej časti menšie a málo alebo vôbec nedelené. Kvet je bledožltý, zoskupený do veľkých zložených okolíkov. Plodom je vajcovitá, úzko krídlatá dvojnažka žltohnedej farby. Obľubuje tienisté stanovište a vlhšie podnebie. Na pôdu nie je náročný. Vyhovuje mu mierne vlhká, stredne ťažká, dobre skyprená pôda, s dobre preležaným kompostom alebo maštaľným hnojom až v druhom slede po okopaninách.  Neznáša priamy kontakt s čerstvým maštaľným hnojom. Má rád dostatok vápna.

Droga ligurčeka lekárskeho   má močopudné, karminatívne, zažívacie a odhlieňovacie účinky. Podporuje uvoľňovanie vody z organizmu, zmierňuje zápaly močových ciest i močového mechúra.  

Všetky časti ligurčeka majú typickú sladkú, neskôr horkú vôňu i chuť. Ligurček sa neodporúča užívať dlhodobo a najmä nie vo vyšších dávkach, pretože silica dráždi obličky. Čerstvú mladú vňať a usušený pomletý koreň môžeme použiť na spestrenie chuti jedál. Používajú sa ako korenina do mäsových polievok, do omáčok k hydine a rybám. Posekané listy dodávajú šalátom vôňu zeleru. Spolu s kôprom a bazalkou tvoria koreninu diétnej kuchyne.

Ligurček bol obľúbeným korením už v staroveku a stredoveku. Karol Veľký, franský kráľ a rímsky cisár nariadil pestovanie tejto byliny vo svojom slávnom "Capitulare".

Pridáva sa do zemiakovej a hrachovej polievky, k vareným zemiakom, do hovädzích vývarov, fašíriek a omáčok. Používa sa čerstvý aj sušený.

Dávnejšie ho často sadili v dedinských záhradách a používali ho čerstvý i sušený. Priemyselne sa používa len jeho koreň (Radix levistici), ktorý prichádza do obchodu usušený a porezaný. V domácnosti využívame aj jrho vňať.  Ligurček je bylina s charakteristickou vôňou, pripomínajúcou zeler.

Obsahuje éterické oleje, cukry, gumu a kyselinu archangelikovú.

Pre jeho intenzívnu arómu ho opatrne dávkujeme a uschovávajme ho v dobre uzavretých nádobách. V niektorých krajinách sa používa na korenenie polievok, prívarkov, šalátov a diétnych jedál. Je významným korením likérnického a konzervárenského priemyslu.

Čaj z neho veľmi dobre posilňuje žalúdok, podporuje trávenie a vypudzuje vodu. Je zložkou čajov proti obličkovým a žlčovým kameňom a je dobrým domácim prostriedkom pri alkoholových a nikotínových otravách. Tehotné ženy ligurček nesmú používať!

Predmetom zberu sú výhonky, stvol, koreň i vňať. Obsahuje hlavne silicu sacharidy, živicu, organické kyseliny, rutín.  Ďalej obsahuje minerálne látky hlavne draslík, v čerstvom stave aj vitamíny. Ako liečivá rastlina pôsobí ligurček proti skleróze, zmierňuje nadúvanie a podporuje zvýšené vylučovanie chloridov. Je močopudný a žlčopudný.

  Ligurček lekársky je liečivá rastlina, hlavne jej výhonky podporujú vylučovanie moču z tela, uvoľňujú kŕče hladkého svalstva zažívacej sústavy, podporujú črevnú peristaltiku, pôsobia proti nadúvaniu, zlepšujú trávenie a chuť do jedla.

 V horských oblastiach Švajčiarska sa duté lodyhy ( stopky) sušia a pri nachladnutí sa s nimi pije horúce mlieko. Vňať ligurčeka sa taktiež pridáva do posilňujúceho kúpeľa.

V kuchyni:  

Najčastejšie a najlepšie využívame čerstvé listy. Tie sa dajú uschovať aj sušením (strácajú arómu), alebo lepšie zmrazením. Používajú sa i  výhonky ako korenina, avšak v malom množstve. V anglosaských zemiach sa pridávajú  mladé lodyhy a rapíky listov do smotanovej omáčky so šampiňónmi, alebo sa nakladajú do octa s olejom a korením. Inak sa listy dávajú v menšom množstve (1 lyžica pre 4 osoby) do polievok, omáčok, omeliet, z jari sa rapíky varia so starými zemiakmi, pre zlepšenie chute zemiakov sa pridávajú listy. Ďalej sa používajú do tvarohových pomazánok, na ryžu, do nádievok, na syry, do cestíčok na obaľovanie a smaženie, do šalátov, sekaného mäsa, na ryby a kurčatá, do majonéz a pod. Výborne ochucuje rybacie polievky.

Môj typ:  

Rýchla salámová panvica so zemiakmi a ligurčekom:

400 g mäkkého salámu, 2 lyžice oleja, 2 cibule, 2 papriky, 500 g zemiakov, 2 dl vývaru  (z polievkovej kocky), korenie, soľ, 2 lyžice krájaného ligurčeka.

 Na väčšej panvici na oleji opečieme do červena salámu nakrájanú na kocočky, pridáme kolieska cibule, osmažíme, vsypeme štvorčeky paprík a na kocky nakrájané zemiaky. Opekáme asi 5 min., opatrne osolíme, okoreníme a zalejeme vývarom. Dusíme na miernom ohni asi štvrť hodiny, kým budú zemiaky mäkké. Porcie na tanieri posypeme nakrájaným ligurčekom, k tomu podávame nasucho opečený chlieb.

Ligurčeková mliečna polievka:

25g masla, 2 stredne veľké na drobno nakrájané cibule, 4 PL jemne posekaných lístočkov ligurčeka, 25g hladkej múky, 570ml slepačieho alebo zeleninového vývaru (aj s polievkovej kocky), 275ml mlieka, soľ, čierne korenie.

V hrnci rozpustíme maslo a na miernom ohni 5 minút smažíme cibuľu, kým nezmäkne. Pridáme ligurček, múku  a za stáleho miešania varíme 1 minútu.