Figovník obyčajný (Ficus carica, L.) Nemrznúca figa, dá sa pestovať u nás vonku. OVERENÉ

Figovník obyčajný (Ficus carica, L.) Nemrznúca figa, dá sa pestovať u nás vonku. OVERENÉ

Figovník obyčajný (Ficus carica, L.) Nemrznúca figa, dá sa pestovať u nás vonku

 
 
 

Budeme veľmi radi, keď si živú rastlinku v kvetináči zakúpite na :

 
 

www.prirodaplus.sk/figovnik-obycajny-ficus-carica-l-rastlina-v-kvetinaci

 
 
 
Figovník obyčajný (Ficus carica, L.) 
 
 
Čeľaď: - morušovité (Moraceae)

 

Figovník, ktorý sa dá pestovať u nás vonku.... :-)

 

Popis:

Figovník obyčajný je subtropický strom, resp. ker patriaci do čeľade morušovitých (Moraceae), kde je jedným z okolo 800 druhov rodu Ficus (subtropických, prípadne tropických drevín). Figovník rodí ovocie jedlé figy, ktoré patrí medzi jedny z prvých pestovaných kultúrnych rastlín. Z archeologických nálezov existujú dôkazy o pestovaní figovníkov 9000 p.n.l. Figovník pochádza z oblasti blízkeho východu a západnej Ázie. Počas tisícok rokov kultúrneho pestovania bolo vyšľachtených nespočetné množstvo odrôd a variet.

Figovník je opadavý ker alebo malý strom rastúci zvyčajne do výšky 3 až 5 m, v prirodzených podmienkach niekedy aj 10 m. Koruna je u starších stromov väčšinou veľmi široká a nízka, zvyčajne nepravidelná. Konáre vyrastajú zo skrúteného alebo ohnutého kmeňa už nízko nad zemou. Sú rovnako ako kmeň veľmi masívne a často skrútené. Kôra figovníka je hladká, svetlo alebo olovnato sivá s málo zreteľným čiarkovitým alebo sieťovitým vzorom. Listy sú tuhé a kožovité, veľké asi 10 až 30 cm. Sú zhruba rovnako široké, striedavé, dlaňovito členené do 3-7 nerovnako veľkých lalokov. Laloky sú zaokrúhlené a tupo zubaté, na líci tmavozelené, drsne chlpaté a matné. Na jednej rastline sa môžu vyskytovať listy rôzneho tvaru, sú veľmi variabilné. Listy majú zhrubnutú stopku (dlhú 5-8 cm) a silnú základňu. Kvety sú malé a nenápadné, uzavreté v nápadnom, zelenom, bankovitom alebo hruškovitom útvare, ktorý má na vrcholku malý otvor pre opeľovačov. Doba kvitnutia je od marca do júla. Figa sa však môže vyvinúť aj bez opelenia alebo oplodnenia - tzv. Parthenokarpicky. Figy dozrievajú do zelených, žlto zelených, fialovo zelených alebo černastých nepravých plodstiev. Figovník je pestovaný práve pre svoje chutné plody, ktoré sa konzumujú čerstvé, alebo sušené. Rastlina je pôvodom z juhovýchodnej Ázie, jej domov je zrejme aj na Balkánskom polostrove a v južnom Španielsku. Už od stredoveku je umelo vysádzaná v celom Stredomorí. V oblastiach s miernou zimou sa figovníku darí aj ďaleko od jeho pôvodného rozšírenia. (napr. u nás v SR :-) ).

 

Liečivé účinky:

Figy sú však nielen chutnou a výživnou poživatinou, ale i liekom, a to nielen plody, ale prakticky celá rastlina. Plínius napríklad tvrdil, že figy varené vo víne sú najlepším prostriedkom k rozháňaniu nádorov a opuchov. Stáročnými tradíciami sa vyskúšalo a overilo liečebné i podporné pôsobenie plodov figovníka pri srdcovocievnych ochoreniach, chudokrvnosti, únave, ako močopudný prostriedok i prostriedok na zmäkčenie stolice. Odvar fíg v mlieku sa používa na liečbu kašľa, bolesti v hrudi i krku, pri prechladnutí, angíne, preťažení hlasiviek. Odvar z listov zasa pomáha pri bronchiálnej astme, chorobách obličiek, proti hlístam. Listy majú aj protizápalový účinok, preto sa prikladajú na rany a vredy. Maceráty listov vo vodke sa v Arménsku používajú dokonca na liečenie malárie. Japonci zasa objavili vo figových plodoch protirakovinové látky, pôsobiace preventívne i brzdiace rozvoj rakovinových buniek.

Figy majú v porovnaní s inými druhmi ovocia pomerne málo vitamínu C a provitamínu A

naproti tomu obsahujú vápnik a fosfor vo veľmi priaznivom pomere pre obnovu kostného tkaniva a sú tak odporúčané napríklad pri osteoporóze.

Pre vysoký obsah vlákniny a organických kyselín pôsobia blahodárne na funkciu tráviaceho ústrojenstva - čistia črevá a pomáhajú pri žlčníkových a pečeňových problémoch.

Vysoký obsah pektínu znižuje obsah cholesterolu v krvi.

Vďaka vysokému obsahu ovocného cukru - fruktózy, sú figy zdravým zdrojom energie,

sú tiež vítaným zdrojom vitálnej sily s priaznivým pôsobením na nervový systém.

 

Jedna veľká čerstvá figa obsahuje: 0.48g bielkovín, 47 kalórií a 1.9 g vlákniny.

 

Minerály:

   

Vitamíny:

 

Draslík - 148mg

Niacín - 0.256mg

 

Fosfor - 9mg

Kyselina listová - 4µg

 

Horčík - 11mg

Kyselina pantoténová - 0.192mg

 

Mangán - 0.082mg

Vitamín A - 91 IU                      

 

Meď - 0.045mg

Vitamín B1 (tiamín) - 0.038mg

 

Selén - 0.1µg

Vitamín B2 (riboflavín) - 0.032mg

 

Vitamín B6 - 0.072mg

 

Sodík - 1mg

 

Vitamín C - 1.3mg

 

Vitamín E - 0.07mg

 

Vápnik - 22mg

 

Vitamín K - 3µg

 

Zinok - 0.1mg

 

Železo - 0.24mg

 

 

Ďalšie účinné látky

Čerstvá figa obsahuje až 82% vody, 12-23% cukrov, prevažne glukózu a fruktózu, 0,5-4,2% pektínov. Sušením sa všetky látky viacnásobne skoncentrujú, a teda i obsah cukru sa zvýši na 50-77%, obsah vody klesne na 18%.

Význam pre zdravie

§  zlepšujú trávenie

§  bojujú proti zápche (pôsobia ako prirodzené preháňadlo)

§  ideálne na odkyslenie organizmu

§  rozpúšťajú hlieny a tým pomáhajú pri prechladnutí, kašli a zápale priedušiek

§  pôsobia močopudne a rozpúštajú usadené škodliviny v močovom trakte

§  zlepšujú schopnosť sústrediť sa

§  pôsobia blahodárne na nervy a mozog

§  majú podobné účinky ako antidepresíva (vylepšujú náladu)

Význam pri chudnutí

Figy revitalizujú tráviacu sústavu, sú výbornou náhradou sladkostí, pretože sú sladké a neobsahujú žiadny tuk.

Zaujímavosť

V Egypte bola pre faraónov liečivým prostriedkom, podľa biblie nechal Ježiš Kristus vyschnúť figovník, pod figovníkom osvietilo Budhu a známa rímska vlčica dojčila pod figovníkom Romula a Réma.

Upozornenie

Sušené figy sú často napadnuté plesňou, ktorá tvorí jedovaté aflatoxíny. Obohacujú sa v pečeni a môžu spôsobiť rakovinu. Belavý povlak, ktorý často vidíme na sušených figách, je vykryštalizovaná glukóza (hroznový cukor), ktorá dodáva ovociu dodatočnú sladkosť.

 

Pestovanie figovníka:

V subtropických oblastiach ide o plodinu úplne nenáročnú, dalo by sa povedať až "burinu", ktorá rastie na akomkoľvek slnečnom mieste. Znáša suché pôdy chudobné na živiny, dokáže sa uchytiť v skalných rozsadlinách či na kamenných stenách. V našich podmienkach je jediným problémom zimný mráz - odolnejšie odrody figovníka znesú v dobre vyzretom dreve približne -15 ° C, potom dochádza k poškodeniu púčikov, výhonov a s väčším mrazom aj silných konárov a kmeňov. V najteplejších oblastiach republiky a napr. v mestách, kde sú kríky chránené zástavbou, možno figu pestovať na vonkajšom stanovišti - ak je dostatočne teplé leto a začiatok jesene, tak jarná násada plodov stihne dozrieť. V okrajových oblastiach sa dá počítať s úrodou len v naozaj vydarených rokoch - prípadne sa musia rastline zabezpečiť vhodné mikroklimatické podmienky, napr. umiestnenie na južný svah ku kamennému múriku, ktorý akumuluje teplo a chráni figovník proti vetru a podobne. Samozrejme možno figovník s úspechom pestovať v skleníku, kde nemá s dozrievaním problém.

Zazimovanie je možné vykonávať rôznymi spôsobmi - proti menším mrazom pomôže obalenie konárov nejakou textíliou, ale ak teplota klesne k -15 ° C a nižšie, potom to nestačí a je potrebné siahnuť k sofistikovanejšej ochrane. Ako veľmi účinné sa ukázalo ohnutie konárov k zemi a zakrytie alebo zahrnutie rôznym materiálom - pokojne aj organickým. Dobrú skúsenosť mám so suchým lístím, ktoré v čo najväčšej vrstve nakopíme na ohnuté konáre, potom cez to prehodíte nepremokavú plachtu a ešte celé zahádžete zotlenou trávou, ktorú máme po celom roku kosenia vždy k dispozícii. Nie je to moc estetické (zahnívajúca tráva má konzistenciu hnoja), ale vytvorí to dokonalú "škrupinu", ktorá počas zimy zamrzne a skvele izoluje. Túto ochranu vykonávam prvé tri roky, neskôr už ochranu robím len miernu....a to takú, že len ku starším kríkom figovníka poukladám čečinu, ktorú mi rodičia vždy prinesú v októbri z lesa. Rodičia ju používajú na vence k sviatku všetkých zosnulých a ja ako ochranu pred mrazom. Tento rok (2015) boli aj 17  °C mrazy a moja figa naozaj prezimovala bez ujmy. Mám skúsenosť, že staršie drevo už nanamŕza.  A na predaj používam, len materiál zozbieraný z týchto už odolných figovníkov.

Rastliny možno pestovať aj vo veľkých prenosných kontajneroch a tie na zimu schovávať do pivnice, garáže alebo iné nevykurovanej miestnosti - figovníky potrebujú počas zimy vegetačný pokoj, takže nízka teplota mierne nad nulou je nutnosťou. Údajne k tomu stačí len asi 300 hodín, ale naše zimy samozrejme poskytujú oveľa dlhšie obdobie na odpočinok, počas ktorého je potrebné akurát strážiť, aby zemina v kontajneroch príliš nepreschla - na povrchu sa môže javiť ako suchá, takže to chce rypnúť prstom pár centimetrov hlbšie, kde je vlhkosť vyššia.

Pre pučiace rastliny sú veľmi nebezpečné jarné mrazíky, kedy stačí teplota tesne pod nulou a všetky listy a násada plodov je fuč. Figovník to síce prežije a vyženú nové listy a výhony, ale už nestihne v tomto roku dozrieť. Naopak ľahký mráz v októbri či novembri po dozretí posledných plodov nie je vôbec na škodu - rastlina sa zbaví listov a je možné s ňou lepšie manipulovať pri zazimovaní.

Figy na rastline dozrievajú v niekoľkých vlnách - prvé  figy, ktoré sa objavujú na minuloročnom dreve ešte skôr než sa poriadne rozvinú listy (často sú ich zárodky viditeľné už na jeseň), potom nastupuje "hlavná" úroda na mladom tohtoročnom dreve, ktorá potom postupne dozrieva až do konca vegetačného obdobia. Niekedy sa spomína akási "tretia" úroda, ale nejde o nič iné ako pokračovanie zrenia hlavnej úrody na nových výhonoch, ktoré v dobrých podmienkach stále prirastajú a tvoria sa na nich ďalšie a ďalšie plody. V našich podmienkach môžeme byť väčšinou radi ak vonku dozreje aspoň časť hlavnej úrody, tzn. zárodky plodov sa musia objaviť niekedy do začiatku júna. Ak sa objavia neskôr alebo keď sa nevydarí leto, tak figy proste dozrieť nestihnú.

 

Prvá úroda fíg je natoľko zaujímavý fenomén, že sa o ňom rozpíšeme trochu viac. Dôležitosť spočíva najmä v tom, že tieto figy dozrievajú na minuloročnom dreve veľmi skoro a vďaka tomu sa môžu dočkať plodov aj pestovatelia v okrajových až vyložene nevhodných klimatických podmienkach. Je ale potrebné zaistiť, aby konce výhonkov na minuloročných konároch neboli v zime poškodené mrazom alebo nevhodne odstránené v rámci rezu. Najspoľahlivejšou metódou pre získanie prvotnej úrody fíg je teda pestovanie rastlín v prenosných kontajneroch a zimovanie napr. v pivnici, garáži či na inom podobnom mieste, kde zimné teploty neklesajú veľa stupňov pod nulu (ideálne vôbec). Dôležité je vedieť, že nie všetky odrody figovníkov dokážu „prvotné“ figy produkovať, pravda je taká, že ich kvalitná násada je skôr výnimkou - niektoré odrody ju neposkytujú vôbec (t.j. buď ich vôbec nenasadí alebo ich všetky pozhadzuje), na veľkom množstve odrôd sa objaví sem tam pár ojedinelých kúskov a potom sú tu odrody, ktoré sa vyznačujú bohatou násadou týchto fíg a sú pre túto svoju vlastnosť vyhľadávané.

Treba podotknúť, že tieto „prvotné“ figy sú v porovnaní s plodmi z hlavnej úrody často menej kvalitné, líšia sa veľkosťou i vzhľadom a pestovatelia z teplejších oblastí, ktorí nemajú problém s dozrievaním, sa ich väčšinou zbavujú tým, že ich už na jeseň vylamujú.

 

Len málokto vie, že figovník je v skutočnosti dvojdomá rastlina (vyskytujú sa čisto samčie a čisto samičie stromy) a vo svojom prirodzenom prostredí sa bežne rozmnožuje semenami. Tu vyvstáva otázka prečo teda pri jeho pestovaní tu v strednej Európe nepotrebujeme na získanie plodov samca, ale vystačíme si len so samičími rastlinami. Odpoveď je taká, že existujú typy figovníkov, ktoré na dozretie fíg nepotrebujú samca, ale vytvoria plod  takzvane parthenokarpicky. Tomuto typu figovníka sa z nejakého dôvodu u nás na Slovensku hovorí "Adriatická skupina" - tu je jej stručný popis a výpočet všetkých ostatných základných typov:

"Adriatická skupina" (v angličtine "Common fig") – tvorí ju plodstvo aj bez opelenia a nevytvára klíčivé semená, zahŕňa väčšinu odrôd, ktoré sa pestujú v oblastiach bez prirodzeného výskytu opeľovača.

"Smyrenská skupina" ("Smyrna" type) - pre úspešné dozretie fíg potrebuje opelenie peľom zo samčej rastliny, tým sa v kvetenstve vytvorí plod a typické chrumkavé semená, ktoré poznáme predovšetkým zo sušených fíg dovážaných z južných krajín.

"San Pedro" ("San Pedro" type) - je niečo na pomedzí predchádzajúcich dvoch skupín, figy tvorí parthenokarpicky a pre dozretie hlavnej úrody potrebuje opelenie. Tento typ je veľmi vyhľadávaný v oblastiach, kde je len malá šanca, že stihne dozrieť hlavný zber, takže sa všetko sústredí na produkciu už spomenutých „prvotných“ fíg.

 

Celá problematika okolo samotného procesu opelenia je pomerne zložitá a pestovateľom aj vedcom trvalo dosť dlho, než prenikli do všetkých detailov a boli schopní to celé popísať a hlavne "zreprodukovať". História pestovania figovníkov totiž zahŕňa jednu dôležitú etapu a tou bola domestikácia tohto druhu v Amerike, kam ho postupne privážali imigranti z rôznych kútov sveta, kde sa figovníky bežne vyskytovali. Trvalo dosť dlho než v Kalifornii zistili prečo ich stromy neprodukujú figy a to dokázali napraviť tým, že importovali aj jediného prirodzeného opeľovače - malú osičku  "Blastophaga psenes". To, akým spôsobom tento hmyz zabezpečuje prenesenie peľu zo samčieho kvetu na samičie, je dosť zamotané, takže to zjednodušíme v niekoľkých bodoch:

1) osička sa liahne na samčom strome vnútri samčieho kvetenstva nazývaného tiež "kaprifiga" ("caprifig"), ktorý hoci vyzerá podobne ako normálna "figa", tak nie je jedlá - obsahuje peľnice s peľom.

2) Po vyliahnutí vylezie z kaprifigy, pritom na seba nabalí peľ, a zamieri jednak do ďalších kaprifíg (kde sa spári s bezkrídlymi samčekmi a nakladie vajíčka), ale hlavne do samičích kvetenstiev na samičích stromoch.

3) Do samičieho kvetenstva sa dostane malým otvorom v prednej časti figy, odovzdá tu peľ a zahynie (nekladie tu vajíčka, je to pre osičku taká slepá vývojová ulička).

4) V kaprifige sa po čase liahne nová generácia osičiek a celý proces sa opakuje.

Na prvý pohľad to vyzerá celkom jednoducho, ale v skutočnosti je tam množstvo drobných medzi-krokov a okolností, takže kompletný (nezostručnený) opis postačí na celkom solídnu vedeckú prácu. Opelenie samičieho kvetenstva je vo väčšine prípadov kvalitnejšie a tiež väčšie ako figy tvorené parthenokarpicky, ale nájdu sa aj výnimky, u ktorých sa toto opelenie neodporúča - u niektorých odrôd môže dôjsť k nežiaducemu okysleniu.

 

Choroby figovníka:

Zdokumentovaný je celý rad chorôb, ktoré môžu figovník postihnúť, v našom "hobby" meradle stoja ale za zmienku len niektoré z nich. Asi najčastejšie sa stredoeurópsky pestovateľ stretne s figovníkovou hrdzou ("Fig rust"), ktorá sa objavuje v chladnom a vlhkom prostredí a môže spôsobiť značné opadanie listov a tým aj oslabenie rastliny a stratu plodov. Ide o hubovú chorobu prejavujúcu sa hnedo-červenými škvrnami na listoch, pri väčšom zasiahnutí list odpadá a zároveň sa spóry rozširujú na ďalšie doteraz neinfikované listy. Ošetrenie je možné napríklad nejakým mednatým fungicídom, zároveň je odporúčané všetky poškodené listy (aj tie spadnuté na zem) odstrániť a zlikvidovať.

Druhá pomerne bežná choroba figovníkov je vírusová mozaika ("FMV" - Fig Mosaic Virus) - prejavuje sa svetlými, ostro ohraničenými škvrnami (mozaikou) na listoch či priamo čiastočnou deformáciou listov. Niektoré menej intenzívne prejavy vírusovej mozaiky je pomerne ťažké odlíšiť od iných fyziologických problémov rastliny, takže nie vždy sa podarí FMV správne diagnostikovať. Niektoré zdroje uvádzajú, že mozaika spôsobuje stratu plodnosti, iní skúsení pestovatelia zase tvrdia, že na svojich rastlinách síce bežne pozorujú popísané príznaky, ale zníženú plodnosť nezaznamenali. Vírusy sa pravdepodobne šíria z infikovaných rastlín odrezkami, štepením a prostredníctvom vošiek - je celkom pravdepodobné, že "nakazená" je úplná väčšina existujúcich figovníkov, ale choroba sa prejaví len u oslabených rastlín, prípadne u tých, ktoré k tomu majú vhodnejšie genetické dispozície. Každopádne neexistuje žiadna chemická ochrana ani možnosť vyliečenia už infikovaných rastlín, jedinou možnosťou je izolovať jedinca s evidentnými príznakmi od ostatných.

Ešte pár poznámok:

-          mladé sadenice možno bežne kúpiť v záhradníctvach a supermarketoch typu BAUMAX, väčšinou sa jedná o odrody, ktoré sú pomerne odolné. Občas sa ale v ponuke objaví odroda pestovaná napr. v Taliansku, ktorá v našich podmienkach nemá vo voľnej pôde šancu. Preto je dobré sa radšej nákupu vo veľkých obchodoch vyhnúť (tam nikto figovníkom nerozumie, je to pre nich len ďalšia položka v katalógu) a vyberať skôr u pestovateľov, ktorí už majú odolný nemrznúci druh figovníkov odskúšaný a osvedčený.... napr. u mňa :-) ha, ha , ha :-)

-          ak sa rozhodnete prihnojovať, tak opatrne s dusíkom, pretože potom veľmi bujne rastie a drevo môže byť na konci sezóny nevyzreté a neprežije zimu. Radšej používať organické hnojivá s fosforom, vápnikom a draslíkom, najlepšie s postupným uvoľňovaním živín.

-          pri pestovaní figovníka bohužiaľ veľmi záleží na počasí. Ak je studené leto (napríklad len jeden mesiac), tak to ovplyvní dozrievanie plodov a úroda je len symbolická. Potrebujú naozaj veľa tepla. Mizerné leto v kombinácii s horším stanovišťom je smrteľná kombinácia, ktorá dokáže odradiť sprvu nadšených pestovateľov. A ak sa to zopakuje dva, tri roky po sebe, tak je jasné že to mnohých z nás odradí.

-          zaujímavá je myšlienka vysádzania rastliny do voľnej pôdy v skleníku - získame tak výhody oboch spôsobov (dostatok priestoru pre korene + teplo a chránené stanovište). Nevýhodou je potom to, že sa rastlina musí každoročne veľa rezať (odplodené drevo musí preč), ale figovník to veľmi dobre znáša a vyženie nové výhonky. Podobný variant je nechať výhony prerastať otvormi v skleníku von, potom sa nemusí toľko strihať.

-          pri nákupe novej rastliny príliš nie je potrebné príliš hľadieť na veľkosť (staršie exempláre môžu byť celkom drahé). Navyše v predaji sú často k videniu tvary zapestované do korunky, čo je pre naše podmienky absolútne nevhodné

- výhodnejšie je tvarovať si rastlinu sám a udržiavať ju čo najnižšie pri zemi kvôli zimovaniu (na dobre chránených stanovištiach možno robiť výnimky).

 

Ak plánujete kontajner počas roka sťahovať (čo je hlavným dôvodom jeho použitia), potom je dôležité správne odhadnúť čas, kedy ho vytiahnuť von a kedy schovať na zimu.

V období absolútneho kľudu môže byť umiestnený aj v úplnej tme, kdekoľvek s teplotou neklesajúca príliš pod nulu, ale rovnako dostatočne nízkou, aby nezačal predčasne pučať - ak sa objavia v marci náznaky rastu, tak je potom problém kam s ním. Pri zimovaní je to jednoduchšie - tam sa čaká na prvé slabšie mráziky, ktoré rastlinu zbavia lístia a potom možno kontajner upratať.

Veľkosť kontajnera plodiacich rastlín by mala byť aspoň 60-80 litrov, do tejto veľkosti sa ale dostávame postupne presádzaním do väčších a väčších nádob, nemá zmysel sadiť jednoročnú rastlinu do tak veľkého kontajnera.

Aj napriek tomu, že figovníkom v kontajneroch stiesnený priestor pre korene nevadí (skôr naopak), skúsenejší pestovatelia odporúčajú každé zhruba 3-4 roky rez koreňov - odstráni sa štvrtina až polovica koreňového systému, vymení zemina a adekvátnym spôsobom sa zastrihne aj nadzemná časť, aby bola zachovaná rovnováha.

Ak kontajnerovaná rastlina počas letnenia svojimi koreňmi prerastie do voľnej pôdy, nie je to na škodu. Niekto to tak robí zámerne, pretože figovník takto jednak čerpá živiny a tiež nie je natoľko závislý na zásahy pestovateľov, bez ktorých sa inak nezaobíde. Pri zimovanií sa jednoducho vyčnievajúce korene od kontajnera odrežú - chce to akurát ustrážiť, aby neupchali všetky drenážne otvory v nádobe, prípadne vyvŕtať nové.

Zvlášť u kontajnerovaných rastlín sa často rieši problém s opadávaním plodov v rôznom štádiu vývoja. Môže to mať rôzne príčiny, tou najčastejšou je nedostatok vody - v naozaj horúcich dňoch rastlina vypije kvantá vody a jedno zaliatie denne často nestačí. S tým súvisí druhá možná príčina a tou je šok pri zálievke - keď sa do vyprahnutého kontajnera naleje plná krhla studenej vody, tak to rastlina nemusí dobre znášať. Prudké zmeny teplôt spôsobené počasím môžu byť tiež jedným z dôvodov opadávania plodov.

Odporúčame používať skôr drevené či keramické kontajnery namiesto plastových, pretože sa v lete toľko neprehrievajú a v zime naopak viac hrejú.

Plody a hlavne listy jednotlivých odrôd majú obrovskú variabilitu a rovnaká odroda pestovaná v iných podmienkach sa môže výrazne líšiť, na jednej rastline sa navyše často objavujú rôzne typy listov. Aj z tohto dôvodu sa bežne stretávame s nepomenovanými rastlinami (alebo s veľmi ľudovými názvami použitými dodatočne aspoň k nejakému odlíšeniu) - neznamená to ale, že ich musíme zatracovať. Naopak - niektoré takéto „no name“ odrody, ktoré sú desiatky rokov v našich končinách pestované, môžu v niektorých parametroch predčiť originálne exportované rastliny. Rovnako je to aj u našich figovníkov.

 

Návod na pestovanie v kontajneroch :

 

Kontajnerované rastliny plodia toľko ovocia ako tie voľne zasadené, ale vyžadujú odlišnú starostlivosť. Potrebujú viac hnojiva, vápnika a vody. Najlepšie je používať hnojivá s nízkym obsahom dusíka a vysokými podielmi vápnika a fosforu. Prvé prihnojenie sa vykonáva na jar, keď sa rastliny vyťahujú zo zimoviska von na slnečné stanovište. Hnojivo sa skladá z jedného dielu superfosfátu, jedného dielu kostnej múčky a jedného dielu mletého vápenca. Zmes dôkladne premiešame. Hnojivo aplikujeme tak, že vyhĺbime v okrajoch kontajnera 4 diery s priemerom 2,5cm a hĺbkou 8cm. Vyplníme otvory zmesou a dobre zalejeme. Rastlina s priemerom kmeňa 2cm vysoká 120cm potrebuje približne jednu šálku tejto zmesi.

 O mesiac neskôr začneme s tekutým prihnojovaním vyváženým hnojivom. Rozmiešame jednu lyžičku v 3 litroch vody a aplikujeme každých 20 dní až do polovice augusta. Posledné prihnojenie sa vykonáva v októbri - jeden diel superfosfátu, jeden diel kostnej múčky a jeden diel mletého vápenca. Počas zimných mesiacov udržujeme pôdu v kontajneroch vlhkú, nenecháme rastliny preschnúť a nestresujeme ich. To môže byť dôvodom opadávania plodov. Koncom augusta začneme obmedzovať prísun vody, zabránite tak praskaniu fíg.

Mali by sme rastliny presádzať každý rok, použiť vždy len o 5cm väčší priemer kontajnera kým nedosiahneme priemer okolo 60-75cm. V tom okamihu sa musia každé 4 roky zastrihávať korene vášho figovníka. Vyberieme rastlinu z kontajnera a odstránime štvrtinu koreňov, zachováme koreňový bal. Zasadíme  figovník do rovnakého kontajnera, pridáme 3 diely substrátu do kvetináčov a jeden diel kompostu. Toto sa musí vykonávať pokiaľ je rastlina v absolútnom kľude, buď skoro na jar alebo koncom jesene.

 

Striháme koncom marca, predtým než rastliny začnú rásť, znamená to predovšetkým odstránenie všetkého mŕtveho či poškodeného obrastu až na čisté zdravé drevo. Odstrihneme vrcholky mladých výhonkov. Odstránime tiež tenké a slabé vetvičky, ponecháme len tie silné, na ktorých budú plody. Pri správnom pestovaní by ich tam z predchádzajúcej sezóny nemalo byť  príliš veľa. Zastrihneme nové tohtoročné výhony za 4. až 5. listom. Pri opadnutí lístia odstránime všetky zvyšné plody väčšie ako malý hrášok. Toto je dôležité: ich ponechanie oneskorí alebo zredukuje úrodu v budúcom roku a môže tiež podporiť rôzne choroby.

 

Môj typ:

Figový koláč (Adaptovaný recept Raymonda Blanca)

Suroviny:

Cesto:   - 220g hladkej múky

             - 75g práškového cukru

             - štipka soli

             - 120 g masla

             - 2 žĺtka + trocha vody

 

Na potretie:    - 150g sušených fíg

                       - 100 g džemu z čiernych ríbezlí (pôvodne 150 g čiernych ríbezlí)

                       - 100g figového džemu (pôvodne 150g)

 

Tá korekcia v množstve džemov súvisí s tým aby to nebolo príliš sladké.

- 12 fíg rozkrojených na štvrtiny

 

Postup:

1. Zmiešame všetky suroviny na cesto okrem žĺtkov a vody. Maslo by malo byť povolené. Vznikne sypké cesto. K nemu sa pridajú žĺtka a troška vody a vypracuje sa vláčne cesto.

 

Príprava cesta

2. Cesto sa rozdelí na dve časti, roztlačí sa na dve hrubšie placky, zabalí sa do fólie a nechá sa odpočinúť v chladničke 1 hodinu.

3. Ja som robil v dvoch malých tortových formách

4. Keď sa vyberie cesto z chladničky, rozbalí sa, spodná fólia sa ponechá a zvrchu sa prikrije ďalšou fóliou. Medzi nimi sa vyvaľká na požadovanú veľkosť a hrúbku.

5. Jedna fólia sa stiahne a cesto sa vloží stranou nepokrytou fóliou do formy. Z hornej strany pokrytej fóliou sa dá cesto dobre pritlačiť ku stenám formy a hlavne upraviť v rohoch formy.

6. Horná fólia sa stiahne a cesto sa na okrajoch nožom zarovná, tak aby vznikol rovnomerný nižší okraj.

7. Rúra sa zohreje na 170°C

8. Cesto sa popichá vidličkou a dá sa piecť na 20 minút. Potom sa potrie rozšľahaným žĺtkom a ešte sa 7 minút dopečie.

 

Pripravené na pečenie

9. Kým sa cesto pečie pripravíme si figovú zmes tak že sušené figy, ríbezľový džem a figový džem rozmixujeme v mixéri. Vznikne mierne tekutá zmes.

 

Už len ochutnať

10. Po dopečení cesta, vytvorený korpus potrieme figovou zmesou a dekoratívne rozložíme na povrchu štvrťky čerstvých fíg.

11. Vložíme opäť do rúry a necháme trocha zapiecť asi 5-10 minút.

12. Po vybratí ešte figy potrieme figovým džemom a posypeme jemne práškovým cukrom.

 

Dobrú chuť :-) 

 

 

Budeme veľmi radi, keď si živú rastlinku v kvetináči zakúpite na :

 

www.prirodaplus.sk/figovnik-obycajny-ficus-carica-l-rastlina-v-kvetinaci