Černica (Rubus fruticosus L.) odroda "BLACK SATIN"

Černica (Rubus fruticosus L.)  odroda "BLACK SATIN"

Černica (Rubus fruticosus L.)  odroda "BLACK SATIN"

 
Budeme veľmi radi, keď si živú rastlinku v kvetináči zakúpite na :
 

www.prirodaplus.sk/cernica-rubus-fruticosus-l-odroda-black-satin-rastlina-v-kvetinaci

 
 

Černice sú nutrične veľmi cenným ovocím . Obsahujú značné množstvo vitamínov , najmä vitamínu C a provitamínu A - karoténu . Sú cenné aj svojimi minerálnymi látkami . V minulosti sa černice na záhradách príliš nepestovali , predovšetkým preto , že tŕnisté odrody komplikovali ošetrovanie , a najmä úrodu . Teraz je však situácia iná , pretože u beztrnných černíc uvedené problémy odpadajú . Tieto černice navyše dávajú vysoké výnosy veľmi kvalitných plodov .

 

 

Snom každého šľachtiteľa je vyšľachtiť rastlinu , ktorá bude mať všetky klady , dosť možno ešte znásobené , ale žiadne zápory svojej pôvodnej charakteristiky . Znie to ako utópia ? U beztŕnnej  černice sa to podarilo . Tieto černice sú nielen chutné , ale navyše beztŕnne a ešte k tomu krásne svojimi neopadavými , vykrajovanými listami.

 

O černiciach sa môžeme dočítať aj v prastarej anglickej legende. Údajne by sa nemali zbierať po sviatku sv.Michala ( 29. septembra ) , pretože potom sú „posadnuté“ diablom , ktorý si ich označil tým , že ich opľul , pomočil a preklial . Vedecky vysvetlené je preukázané , že v tejto dobe už plody obsahujú mierne toxické látky zapríčinené vznikajúcou hnilobou . Mimochodom sv.Michal bol ten , kto v boji na nebesiach porazil samotného Lucifera ... J

 

Naše beztŕnne černice majú veľmi lahodné plody, ktoré sú úžasne osviežujúce. Vetvičky sú lysé rovnako ako hlboko vykrajované, neopadavé a vždyzelené listy , ktoré aj v zime vyzerajú pekne . Plody sú pri dozretí takmer čierne , stredne veľké , sladké a aromatické , silne farbí . Použitie je všestranné ako u bežných černíc . Dozrievajú na prelome augusta a septembra .

 

PESTOVANIE :

 

Keď necháme černice rásť samovoľne , stane sa z nich nepriepustný , hustý ker ako z rozprávky o Šípkovej Ruženke , z ktorého by sme plody zbierali s problémami. Preto odporúčame prejaviť černici trochu starostlivosti. Černica plodí na dvojročnom dreve , takže v prvom roku vytvorí až 4m dlhý prút , ktorý je dobré vyviazať ku zvislej opore , aby sa naváľal  po zemi. Akonáhle odrodí , môžeme „švihák“  na jeseň alebo na jar odstrániť buď úplne alebo cca 20-30 cm nad zemou , aby neprekážal ostatným plodiacim prútom. Z ponechaného dreva vyrastú mladé prúty , ktoré prinesú plody v následnom roku , rovnako ako z prútov , ktorá vyrástli vlani zo zeme .

 

Zem by mala byť priepustná , neutrálna , pre bohatú násadu plodov stredne výživná . Občasné hnojenie a zaliatie v období sucha zaistí väčšie množstvo plodov a ich lepšiu kvalitu . Černice môžeme pestovať na priamom slnku alebo v  polotieni .  Sú mrazuvzdorné do cca -30 ° C.

Nevhodné sú pôdy ílovité , štrkovité , suché a aj pôdy s vysokou hladinou podzemnej vody blízko pod povrchom . Stanovisko pre černice má byť slnečné, teplé a chránené pred silnými vetrami. Ako sme spomenuli, znesie aj mierny polotieň . Pre černice sú vhodné svahovité polohy orientované na juh , kde sa iným ovocným druhom horšie darí. Kvitne podľa odrôd od konca júna do začiatku augusta .

 

Pre bežnú potrebu rodiny postačia 2 - 3 rastliny . Sadenice skrátené na 2 - 3 púčiky je najvhodnejšie vysadiť skoro na jar do dobre pripravenej pôdy do jamiek 0,3 m širokých a hlbokých . Môžeme do nich pridať aj dobre uležaný kompost . Sadenice sadíme od seba na vzdialenosť 2 m.  Nové výhony vyväzujeme počas vegetácie oblúkovito k drôtu ( na každú stranu 2 - 3 výhony ) , aby ho rovnomerne pokryli a netienili si . V miestach s ľadovými vetrami chránime rastliny počas zimy prikrývkou ( napr. zo starých diek alebo čečiny ) zavesenú na náveternú stranu drôtu. Na jar budúceho roka skrátime podľa potreby konce príliš dlhých výhonov . Ak výhony majú už od predchádzajúceho roku postranný obrast , do výšky 0,5 m od zeme ho úplne odstránime a vyššie ho skrátime na 1 - 3 púčiky . Slabé a krátke výhony odstrihneme až pri zemi , ak sme tak neurobili už počas minulého roka , aby ker príliš nezahusťoval. V suchých oblastiach počas vegetácie černice môžeme podľa potreby zavlažovať, najmä od doby kvitnutia . Odrodené výhony odrežeme buď hneď po zbere , alebo až začiatkom budúcej jari, čo je vhodnejšie najmä v klimaticky menej priaznivých podmienkach.

 

ZBER A VYUŽITIE :

 

Plody zberáme v plnej zrelosti dvakrát týždenne podľa odrôd od polovice júla do konca septembra . Prezreté plody padajú , za vlhka ich napáda pleseň sivá . Niekedy pôsobením roztočov černice nerovnomerne dozrievajú a niektoré zostávajú čiastočne červené. Na prevenciu sa odporúčajú postreky sírnymi prípravkami v čase pučania , opakované dvakrát po 2 - 3 týždňoch . Tiež je možné opakovane použiť prípravok Biool, prvýkrát v čase, keď sú nové letorasty dlhé 15 - 20 cm .  My tak samozrejme nerobíme a to z dôvodu úplne jednoduchého – chceme žiť ekologicky a zdravo....

 

Černice možno všestranne využiť . Najvhodnejšie sú k priamej konzumácii, môžeme ich však tiež zmrazovať a tepelne upravovať na kompót , džem, lekvár alebo šťavu, sirup . Pri príprave džemu pridávame zahustený jablkový pretlak a citrónovú šťavu , pretože černice nemajú dostatok pektínu a kyselín . Černicový džús je najvhodnejšie pripravovať tepelnou metódou . K celkovému hmotnostnému množstvu černíc pridáme 50 % vody a zahrievame po dobu 20 minút pri 70 °C. Precedením cez látku oddelíme šťavu od semiačok a drene . K tomuto zvyšku pridáme podľa jeho hmotnosti opäť 50 % vody a prehrievanie opakujeme . Prekvapkanú šťavu spojíme s tou, ktorú sme získali na prvýkrát. Na jeden liter šťavy pridáme 10 dkg cukru a v pohároch  s obsahom 0,3 l sterilizujeme 20 minút . Černicovú šťavu môžeme zmiešať aj so šťavou z neskorých ríbezlí alebo jabĺk .

Jablkovo - černicová šťava je lahodná aj bez prisladenia  a je vhodná aj pre diabetikov. Pomocou lisu na ovocie možno pomerne ľahko získať z černíc okrem šťavy aj kvalitnú dreň .

 

Môj tip:

Černicový sirup:

Potrebujeme:

600 g černíc, 0,5 litra vody, 3 PL šťavy z citróna, 500 g trstinového cukru, 1 pomôcku na konzervovanie

Ako na to:

Černice s vodou a citrónovou šťavou necháme prevariť asi 2-3 minúty. Potom scedíme do hrnca s cukrom, dobre premiešame a prevaríme zase 2-3 minúty. 
Po odstavení vmiešame pomôcku na konzervovanie a vlejeme do fliaš. 
Sirup potom riedime 1:4 alebo 1:5. Neriedený je vhodný na kokteily alebo miešané nápoje.

 

Černicový likér:

Potrebujeme:

200 g zrelých černíc, 150 g bieleho kandizovaného cukru, celú nožičku škorice, 0,7 l žitnej pálenky (38%)

Ako na to:

Černice položíme na cedidlo a krátko opláchneme studenou vodou. Dobre necháme odkvapkať, položíme na servítku a osušíme. Do čistej sklenej nádoby so širším otvorom a objemom asi 1,25 l vložíme černice, kandizovaný cukor a škoricu, zalejeme žitnou pálenkou

( môže byť aj vodka alebo domáca pálenka ) a dobre uzavrieme. Necháme postáť (10 dní ), potom prefiltrujeme.

 

Černice s bielou čokoládou:

 

Potrebujeme:

Na 6 porcií
450g čerstvých černíc 
75g hnedého cukru 
kôra a šťava z 1 pomaranča 
300g bielej čokolády, nalámanej na kocky, plus extra na dekoráciu 
300ml smotany 
250g gréckeho jogurtu na dekoráciu

 

Ako na to:

Černice (odložíme 6 na neskôr), cukor, pomarančovú kôru a šťavu dáme do hrnca. Zohrejeme a varíme 10 minút pokiaľ sa černice neuvaria. Pretlačíme to cez sítko a necháme vychladnúť. Trochu čokolády nastrúhame na dekoráciu. Zvyšnú čokoládu roztopíme nad vodným kúpeľom. Smotanu vyšľaháme do tuha. Do toho primiešame jogurt, čokoládu a polovicu černicového pyré. Dobre premiešame. Nakoniec do toho primiešame zvyšnú polovicu pyré. Rozdelíme do 6 pohárov a necháme vychladnúť v chladničke 2 hodiny. Ozdobíme z černicami a nastrúhanou čokoládou. Vynikajúca pochúťka. :-)

Dobrú chuť...  :-)

 

Budeme veľmi radi, keď si živú rastlinku v kvetináči zakúpite na :

 

www.prirodaplus.sk/cernica-rubus-fruticosus-l-odroda-black-satin-rastlina-v-kvetinaci