Brečtan popínavý (Hedera helix L.) (základný druh ) 3,20 € / rastlinka

Brečtan popínavý (Hedera helix L.) (základný druh )  3,20 € / rastlinka

Brečtan popínavý (Hedera helix L.) (základný druh )  3,20 € / rastlinka

 

Brečtan popínavý (Hedera helix L.) (základný druh )   Čeľaď: aralkovité (Araliaceae)

 

Popis: Je to vytrvalá, plazivá a popínavá, až 20 m dlhá liana s prísavnými korienkami. Kmeň v spodnej časti drevnatý, rozvetvený. Listy neopadavé, kožovité, lesklé, striedavé, stopkaté, dlaňovito laločnaté, na báze srdcovité, okolo žiliek zvyčajne belavé, v mladosti chlpaté, neskôr lysé, listy kvitnúcich konárov až kopijovité, na báze klinovité, na vrchole zašpicatené, nelesklé. Kvety vyrastajú v pologuľovitých okolíkoch, sú drobné, žltozelené, 5-početné, stopkaté, kvetné stopky chlpaté, korunné lístky mäsité, hnedé. Plodom je modročierna bobuľa. Kvitne v septembri a októbri. Do kvetu sa dostáva až približne v 8. až 10. roku života a dožíva sa až 500 rokov, podľa niektorých autorov aj 1000 rokov (veľmi staré jedince môžu mať kmeň až o priemere 1 m).

Výskyt: Rastie v listnatých a zmiešaných lesoch, na skalách, sutinách, zrúcaninách, v krovinách, na pôdach humóznych, výživných, mierne kyslých až neutrálnych. Často je pestovaný v záhradách, parkoch, cintorínoch a pod., Kde je ako trvalo zelená rastlina vhodná na krytie múrov, pomníkov, náhrobných kameňov  atď. U nás je dosť hojný, miestami však chýba, so stúpajúcou nadmorskou výškou početnosť výskytu klesá. Celkovo rastie v Európe na severe po juh Škandinávie, na východe po Pobaltie a Ukrajinu, na juhu chýba v Grécku, na Kréte, v Moldavsku a tiež v maďarských nížinách, ďalej rastie v Malej Ázii, na Kaukaze, v Arménsku, na severe Iránu, v Libanone, v Izraeli.

Význam: Z bobúľ brečtanu sa získava ružové a šedivé farbivo na farbenie látok a vlny.  Živica, ktorú možno získať zo stoniek brečtanu, sa pridávala do práškov alebo do zubných plomb.  Z mäkkého brečtanového dreva sa v minulosti vyrábali poháre na filtrovanie vína či cedenie mlieka, drevo veľmi starých jedincov možno použiť namiesto na rytie drevorytín. Zaujímavosť: Brečtanové vence, vetvičky či listy symbolizovali od staroveku manželskú vernosť, ale tiež družnosť, priateľstvo a opilstvo (napr. Boh úrody, plodnosti, vína a bujného veselia Dionýzos čiže Bacchus býva zobrazovaný s brečtanovým vencom). Pre prvých kresťanov bol brečtan symbolom nesmrteľnosti a večného života.  Latinské rodové meno je odvodené od gréckeho slova Hedrich, ktoré znamená sedadlo (brečtan sa pripína  na podklad) a druhové meno je odvodené z gréckeho slova helissó, ktoré znamená vinúť sa.

 

Zber pre liečivé účinky  Droga: list (Folium Hederae)

Obsahové látky: Obsahuje najmä saponíny (najviac hederasaponin C), gklykosid hederin (helixin), alkaloid Emetín, inositu, flavonoidy, betakarotén, triesloviny, kyseliny chlorogenovú, hederikovou, mravčia, kávovú a jablčnú, tuk, pektín, rutín, scopolin, cholesterín, Tocoferol, Hedera-peroxydasu, jód ai.

 

Zber a sušenie: List sa zbiera najlepšie na jar, pri  ľudovom liečení však veľmi opatrne !

 

Použitie: Brečtan podporuje vykašliavanie (užíva sa napr:. pri chronickom katare, astme, prechladnutí, zapálených slizniciach), podporuje činnosť pečene a žlčového systému, zvonka sa aplikuje na kožné vyrážky, sedací kúpeľ dobre pôsobí na vonkajšie hemoroidy (hrsť čerstvých listov brečtanu sa nechá cez noc lúhovať v 1 l studenej vody, ráno sa nechá prejsť krátkym varom a po vychladnutí na teplotu tela sa do nej chorý posadí).

Obklad z listov pomáha pri bolestiach kĺbov, na drobnejšie spáleniny sa osvedčil obklad z asi 5 minút povarených listov.  Brečtan sa vnútorne podáva buď formou nálevu (polovica čajovej lyžičky drogy na šálku vody, pol šálky sa vypije ráno a zvyšná polovica večer) alebo vo forme tinktúry (napr. Pri katare horných ciest dýchacích sa berie približne 20 kvapiek tinktúry 2x až 4x denne, deti polovicu).

 

Upozornenie: Vzhľadom k tomu, že brečtan je vo väčších dávkach drogou toxickou, je používaný viac v lekárstve a pre použitie v ľudovom liečiteľstve musíme byť veľmi opatrní!

 

Najjedovatejšou častou rastliny sú zrejme bobule, údajne bola zaznamenaná otrava dieťaťa po požití 5 bobúľ. Otrava sa prejavuje hnačkou a vracaním, postihnutému treba podať aktívne uhlie. Citliví jedinci navyše môžu reagovať podráždením kože po dotyku na mladých, ešte chlpatých brečtanových výhonkoch - títo jedinci by nemali brečtan užívať ani v terapii.

 

Keď Európska medicínska agentúra v Londýne nedávno zverejnila zoznam liečivých rastlín, ktoré naozaj účinne pomáhajú pri chorobách dýchacích ciest, na popredné miesta zaradila brečtan popínavý. "Pri správnom užívaní extraktu neriskujete. Na rozdiel od chemických preparátov ide doslova o fytoterapiu, overenú tisícročiami, "hovorí pneumológ. Naráža na fakt, že brečtan využívali už starí Egypťania. Vzácne látky z brečtanu - saponíny, ktoré dokážu pomôcť pri odstraňovaní hlienu a choroboplodných zárodkov kašľaním, sa nezískavajú varením čaju z listov, ale maceráciou za studena. Ak si budete vyberať prípravok s obsahom brečtanu, podľa odborníka je najlepšie siahnuť po prírodnom extrakte bez pomocného cukru a konzervantov.

 

Brečtan popínavý a zdravie -  Má sekretolytický a mierne sedatívny účinok. Vnútorne je vhodný pri chronických zápaloch dýchacieho traktu a ako prostriedok na odkašliavanie (pri astme, prechladnutí, kataru). Je vhodný aj proti parazitárnym ochoreniam. Podporuje tiež činnosť pečene a žlčového systému. Zvonka sa používa na rany, popálenie kože od slnka, na pomliaždeniny, tiež odstraňuje celulitídu. Ako kúpeľ pôsobí proti hemoroidom. Treba však dbať na podávané množstvo, pri väčších dávkach sa dostavuje ľahká otrava. V malých dávkach zase spôsobuje rozšírenie ciev, vo väčších ich zúženie a súčasne spomalenie srdcového tepu. Jedovaté bobule môžu vyvolať hnačky, ba dokonca ohroziť človeka na živote. Nie je vhodné ho užívať dlhodobo. Brečtan je super na kašeľ!

 

Popínavá rastlina Hedera helix alebo brečtan je všeobecne známa z lesov a záhrad. Menej známe je však jej dôležité miesto pri liečbe kašľa a ďalších chronických ochorení dýchacích ciest. Tieto ochorenia, ktoré radíme medzi civilizačné choroby, patria medzi najčastejšie príčiny pracovnej neschopnosti a absencie v škole. Celosvetové zvyšovanie výskytu ochorení dýchacích ciest (napr. zápal priedušiek, astma) má na svedomí nárast emisií škodlivých látok, rovnako ako každodenné zaťažovanie dýchacích ciest časticami prachu, cigaretovým dymom a pod. Pod bronchitídou rozumieme všetky choroby sprevádzané tvorbou hlienu v dýchacích cestách a dráždivým kašľom.

Výťažky z listov brečtanu predstavujú účinnú, čisto rastlinnú alternatívu k chemickým prípravkom proti kašľu (ako sú napríklad prípravky s obsahom účinnej látky ambroxol) pri liečení ochorení dýchacích ciest.

 

Macerát z brečtanu rozpúšťa hlien, zmierňuje kŕče, dodatočne tlmí kašeľ, a pritom nebráni vykašliavaniu. Vďaka tejto vlastnosti tlmenia kašľa podporuje pokojný nočný spánok, ktorý je dôležitým pomocníkom pri liečení choroby. Ako podpora pri liečbe pôsobia aj jeho lokálne antibakteriálne vlastnosti, ktoré aktívne napomáhajú organizmu pri jeho boji proti baktériám. Brečtan používaný na liečebné účely rastie v našich zemepisných šírkach. Je známy predovšetkým ako záhradná alebo lesná rastlina. O jeho liečivých účinkoch vie len málo ľudí. Bylinkári však už oddávna dobre poznajú jeho liečivé účinky.

Trocha z histórie brečtanu -  Hippokrates, "otec medicíny" (od 460 do cca 375 p.n.l), pomohol brečtanu ako liečivej rastline k neobyčajnej popularite. Pretože nemal poňatia o substanciách rastliny, veril skôr v božstvá a duchom, ktorí obývajú túto rastlinu a využívajú jej liečivú silu. Od 16. storočia však brečtan nadobúdal stále väčší význam ako liečivo na zápal dýchacích ciest. Bol známy ako obyčajný liečivý prostriedok v ľudovom liečiteľstve a až v 19. storočí bol chápaný medicínou ako prírodný prostriedok na uľahčenie vykašliavania. Účinné substancie v brečtane, nazývané saponíny sa získavajú predovšetkým z listov rastliny. Saponíny pri rozpúšťaní vo vode penia a odtiaľ pochádza ich názov (sapo - mydlo). Najnovšie vedecké výskumy umožnili presnejšie spoznať mechanizmus pôsobenia týchto substancií z listov brečtanu a vďaka svojmu účinkom našli použitie v modernej medicíne - predovšetkým ako prostriedok proti zápalu priedušiek. Vďaka svojmu silnému účinku a veľmi dobrej znášanlivosti sú liečivá z listov brečtanu odporúčané predovšetkým v pediatrii.

 

Domáce recepty:

 

 Obklad: Pri bolestiach chrbta sa používa obklad z čerstvo natrhaných listov brečtanu. Tieto listy najprv opláchneme vodou a priložíme na boľavé miesta. Listy necháme priložené asi hodinu a potom dáme chrbtu odpočinúť. Táto prikladacia metóda sa dá využiť aj na liečbu dny.

Nálev: Brečtan sa vnútorne používa vo forme nálevu. Tento nálev sa vytvorí, keď  5 minút varíme listy, ktoré sa následne precedia.

 

Tinktúra: Ďalšie vnútorné použitie je vo forme tinktúry, ktorá pomáha pri podráždených horných cestách dýchacích. Užívame 20 kvapiek niekoľkokrát denne.

tinktúry

 

Alkoholové tinktúry - výroba

 

Alkoholové tinktúry sú, čo sa týka prípravy, zo všetkých tinktúr najmenej náročné a sú vhodné pre vnútorné použitie. Postačí, keď si v obchode kúpite alkohol s čo najvyšším obsahom (%)  alkoholu, ideálna je vodka, alebo môže byť aj domáca pálenka, ale čo najčistejšej a najjemnejšej chuti. Rozhodne kupujte alkohol kvalitný, investícia sa vám oplatí. Nie je vhodné vyrábať si bylinné prípravky pre zdravie z pančovaného a pašovaného  nekvalitného alkoholu.

 Byliny za čerstva pokrájame na väčšie kúsky a natlačíme ich čo najviac do pohára, zalejeme až po okraj alkoholom a uzavrieme. Pohár necháme stáť na teplom a svetlom mieste (nie na priamom slnku) po dobu 14 dní. Denne pohár pretrepávame, aby sa alkohol dostal do všetkých jeho častí a vstrebal do seba čo najviac potrebných a liečivých látok. Po 14 dňoch tinktúru precedíme a nasiaknuté byliny „dovymačkávame“. Získanú tinktúru uchovávame v tmavej fľaši na chladnom a tmavom mieste - najlepšie v chladničke.

 

Tinktúru podávame vo forme kvapiek. Dávkovanie je pre každú bylinu špecifické, preto sa o podrobnostiach a o užívaní kvapiek radšej poraďte.

 

Liehové tinktúry

 

Pre výrobu tinktúr používame čerstvé alebo čerstvo usušené byliny. Lieh použijeme 60 - 70%, v horšom prípade môžeme použiť 50% lieh, ale čím nižšia koncentrácia, tým nižšia účinnosť výslednej tinktúry. Pretože je lieh ľahší ako voda, musíme ho naozaj zvážiť. 500ml liehu bude na váhu viac, než ako sme zvyknutí pri vode, neplatí tu rovnosť objemu a váhy.

Denne prudko pretrepávame.

 

Postup pri výrobe liehovej tinktúry:

  • pripravíme si 60 - 70% lieh + byliny
  • jeden hmotnostný diel sušených bylín zalejeme piatimi hmotnostnými dielmi liehu tak, aby sme pohár zaplnili do 4/5 svojho objemu
  • lúhujeme 7 - 14 dní pri izbovej teplote a minimálne raz denne pretrepávame
  • posledný deň necháme ustáť a tinktúru prefiltrujeme
  • zvyšné vylisované byliny môžeme ďalej použiť k ďalšiemu lúhovaniu v liehu (Max. 1x)

Ttinktúra z čerstvých bylín sa pripravuje v pomere - jeden hmotnostný diel bylín zalejeme štyrmi hmotnostnými dielmi liehu.

U bylín jedovatých použijeme pomer - jeden hmotnostný diel bylín na desať hmotnostných dielov liehu.

Užívanie tinktúry:

Zvyčajná dávka je 20 - 25 kvapiek 3 x denne, zapiť vodou alebo čajom, kvapky môžeme užívať lyžičkou alebo nakvapkať do vody alebo čaju.

 

Liehovo-vodný roztok

 

Liehovo-vodný roztok pripravujeme z bylín v prípade, keď potrebné látky nie sú rozpustné vo vode, ale iba v liehu. Roztok na vonkajšie použitie pripravujeme tak, že pridáme 2 - 3 čajové lyžičky liehovej tinktúry do 250ml čaju, ideálne z rovnakých bylín, ako je tinktúra. Roztok na vonkajšie použitie pripravujeme pridaním 1 čajovej lyžičky liehovej tinktúry do 250ml čaju, pokiaľ možno zase z rovnakých bylín.

 

Použitie francovky

 

Francovka je vhodná pre výluh bylín a výrobu roztokov určených na starostlivosť o pokožku a vlasy. Určená je len pre vonkajšie použitie, nie vnútorne.

Byliny (najlepšie čerstvé) nasekáme na väčšie kúsky a natlačíme do pohára, zalejeme francovkou a necháme 14 dní lúhovať na tmavom mieste. Denne minimálne 1 x pretrepávame. Po 14 dňoch výluh zlejeme a precedíme.

 

Niekedy sa brečtan pridáva  do čajovín napríklad spolu s listom podbeľa, vňaťou pľúcnika, anízom, feniklom i s koreňmi sladkého drievka. Dávkovanie: plná kávová lyžička na šálku horúcej vody 3 krát denne.

List sa používa proti reumatizme, dne, na povzbudenie činnosti pečene a žlčníka (pri žlčníkových bolestiach zapríčinených kamienkami sa pol čajovej lyžice - 1g maceruje za studena asi 8 h v šálke vody- pije sa po dúškoch cez deň. Zvonka sa aplikoval ako prostriedok na rany a pri parazitárnych ochoreniach.

 

Olej z brečtanu a rozmarínu :

Potrebujeme:  lístky brečtanu, lístky rozmarínu, olivový olej.

Hrsť čerstvých listov brečtanu a 1 vetvičku rozmarínu nasekáme nahrubo, vložíme do skrutkovacieho pohára a zalejeme 1/2 1 olivového oleja. Necháme lúhovať na teplom mieste približne ( 14 dní) dva týždne, scedíme a zvyšky listov dobre vyžmýkame. Masážnym olejom naplníme tmavú fľašu. Skladujeme v uzatvárateľnej nádobe v chlade.

 

Ešte raz pozor :  Vo veľmi vysokých dávkach môže spôsobiť otravu.