Bazalka vytrvalá - Ocimum selloi " Green Pepper " zelená paprika 2,90 € / rastlina v kvetináči

Bazalka vytrvalá -  Ocimum selloi " Green Pepper " zelená paprika  2,90 € / rastlina v kvetináči

Bazalka vytrvalá -  Ocimum selloi " Green Pepper " zelená paprika  2,90 € / rastlina v kvetináči

Čeľaď : hluchavkovité  (Lamiaceae)

Vytrvalá bazalka je novinka medzi bazalkami. Pestujeme ju ako prenosnú rastlinu. Má intenzívnu bazalkovú arómu a nezaobíde sa bez nej celá stredomorská kuchyňa.

Bazalka vytrvalá -  Ocimum selloi " Green Pepper "

Veľmi populárny druh bazalky najmä v Amerike. Má výraznú vôňu a chuť pripomínajúcu zelené korenie alebo feferónky. Je používaná k príprave pokrmov tiež v Brazílii a Mexiku. Vhodná k príprave salsy, polievok atď.

Pestujeme ju ako prenosnú rastlinu - od jari do jesene v záhrade na plnom slnku ( vtedy má najvýraznejšiu a najhodnotnejšiu arómu) a na zimu ju umiestnime do bytu, zimnej záhrady a pod. Teplota by nemala klesnúť pod 12 ° C. Najmä v zime nesmie mať premokrenú zeminu. Kríčky sa dobre tvarujú rezom.

Ostatné informácie o bazalke sú podobné, ako pri bežnej bazalke a sú uvedené nižšie.

Jej najväčšou výhodou je, že pokiaľ je správne pestovaná, môžeme si na jej aromatických listoch pochutnávať niekoľko rokov a to dokonca aj v zime. Týmto okamihom končí problém so živou bazalkou v zime. Bazalky môžeme pestovať ako na záhone, tak aj v kvetináči. Na dno je vhodná drenáž, zeminu volíme priepustnú. Rastlinu umiestnime od mája do septembra na záhradu na slnečné stanovište. Vyžaduje hojnú zálievku, prihnojovanie. Zaštipovaním podporíme dobré rozvetvenie a kompaktnosť rastliny. Na jeseň bazalku prenesieme do bytu, chodby a pod. Na svetlé miesto, kde teploty neklesajú pod 12 ° C. Zalievame ju mierne, rastliny nesmú byť premokrené. Tu prečká zimu a na jar ju možno opäť umiestniť na záhradu. Bazalka je nepostrádateľná ingrediencia v kuchyniach celého Stredomoria. Bazalka je tiež mnohokrát označovaná za "kráľovnú bylín", keďže meno má odvodené z gréckeho slova "basileus", čiže kráľ. Istú dobu však bola považovaná za diabolskú bylinu, pretože jej názov bol zamenený za latinský "Basiliscus", bazilišek.

Pozoruhodné je, koľko tradícií a povier je späté s touto aromatickou bylinkou. Vetvičky bazalky boli nájdené v egyptských pyramídach. Bazalka údajne rástla na hrobe Ježiša Krista a v Grécku prinášali ženy jej výhonky do kostola na sviatok svätého Basilea (Nový rok). V moslimských a hinduistických krajinách sú sadenice vysadené na hroby. Z magických schopností jej boli prisudzované napr. afrodiziakálne účinky, schopnosť zaháňať zlých duchov a démonov, priniesť bohatstvo alebo bola symbolom vernej lásky a priateľstva. V Indii má dodnes mimoriadny význam, pretože je považovaná za najsvätejšiu bylinu hinduizmu, pestovanú už  3000 rokov.

Použitie:

Ľudové liečiteľstvo odporúča užívanie bazalky na liečbu mnohých ochorení, ako napr. chrípky, bolesti hlavy, zubov a uší, depresie, kašľa, frigidity, zažívacích ťažkostí, chorôb obličiek, cholery, úplavice, alebo tiež pri haďom uštipnutí alebo bodnutí hmyzom. Zaujímavosťou je určite tiež použitie sušených a drvených listov ako šňupacieho tabaku a traduje sa, že rastlina má repelentný účinok na obťažujúci hmyz. Zo silice sú vyrábané cukríky, likéry, kozmetické prípravky a ústna voda. Bazalka patrí medzi medonosné rastliny a jej kvety sú tiež jedlé.

Použitie voňavej a chuťovo výraznej bazalky v kuchyni vychádza najmä z tradičných pokrmov pripravovaných v Taliansku, Francúzsku, Thajsku a Indii. Najchutnejšie sú čerstvo zozbierané listy, ktoré možno tiež naložiť do olivového oleja alebo ich blanšírovať a zmraziť. Aby nestratili typickú arómu, pridávajú sa do pokrmu tesne pred dovarením. Sušením listy strácajú značnú časť silíc. Okrem známeho "pesta", je bazalka ideálna na zeleninové šaláty, pizzu, špagety, polievky, rôzne druhy mäsa, syry atď.

     Ľudové názvy bazalky boli bazilička, baziliška,  bazilika, bazalika, bazilikum alebo indická bazalka. U nás bazalku poznáme ako výbornú koreninu, ale je to aj univerzálna liečivá rastlina, ktorej účinky sú v mnohých prípadoch zaujímavé.

 

Bazalku poznala už ajurvéda

     Bazalka má svoj názov odvodený z gréckeho basilikon – kráľovský. Stará legenda hovorí, že ju tak nazvala istá byzantská kňažná, ktorá tak vzdala hold bazalke pre jej vynikajúcim liečivým účinkom. Účinky bazalky sú známe už z ajurvédy. V Indii rastúca bazalka posvätná ( Ocinum sanctum ) je posvätnou rastlinou hinduistického boha Višnu. Aj dnes sa pri jeho chrámoch vysádza bazalka do záhonov.

 

Balzamovanie múmií

     Do starého Egypta bola bazalka dovezená ešte za čias faraónov. Úspešne sa používala pri balzamovaní múmií. Rozhadzovala sa aj na hroboch mŕtvych. Bazalka bola u mnohých národov posvätnou rastlinou, využívala sa pri magických praktikách na ochranu, verilo sa,  že je sprievodcom duší zosnulých.

 

Vypudzovanie negatívnych energií

     Bazalka sa používala na prípravu magického bazalkového nápoja a očistného kúpeľa, ktorý mal dodávať odvahu čeliť smrti ( chápeme symbolickej smrti pri niektorých magických iniciáciách ). Bazalka sa veľmi často používala v súvislosti s oslavami starého keltského sviatku Lughnasadh, ktorý sa oslavoval 1. augusta. Bol to dôležitý sviatok, keď sa oslavovala prvá žatva v roku. Starí Kelti pri tejto príležitosti vyrábali z obilia bábiky a stavali ich na svoje pole. Keltskí kňazi-druidi nosili bazalku pri sebe na znak zvýšenia odvahy, a to v čase od 1. augusta do jesennej rovnodennosti. Bazalka sa používala aj v podobe kadidla na vypudzovanie negatívnych síl z domu.  Verilo sa, že ak sa nasype do rohu miestnosti, zaistí ochranu domu a ľudí, ktorí v ňom bývajú.

 

Očarovanie na lásku

     V mágii sa používala bazalka tiež na očarovanie láskou. Verilo sa, že ak mladé slečny budú nosiť pri sebe bazalku, pomôže im pričarovať svojho „pána božského“ a zabezpečí tak šťastný vzťah. V Európe sa tradovalo, že mladý muž sa zamiluje do tej ženy, z ktorej rúk prijal vetvičku bazalky. Tiež sa odporúčalo na prah dverí položiť vetvičku bazalky, ktorá mala prinášať úspech v obchodovaní a peniazoch.

 

Legenda o baziliškovi

     K bazalke sa viaže povesť o mýtickom tvorovi – baziliškovi. Ak bazilišok napadol svoju obeť, vždy sa postavil na zadné nohy a potom zaútočil. Podľa legendy bauliška porazila iba šikovná lasica, ktorá predtým zožrala liečivú rutu voňavú. Po použití tejto rastliny dostala takú silu a odvahu, že sa vrhla do boja s baziliškom a neustúpila, až pokiaľ nebol mŕtvy. A preto podľa tohto starého príbehu vraj nikdy bazalka a ruta vedľa seba nevyrastú na jednom záhone.

 

Čo píše stredoveký herbár

     Účinky bazalky popisuje jeden z najrozsiahlejších stredovekých herbárov – Mathioliho herbár z roku 1562: „Bazalka jest všeobecne známá jako bylina velice vonná. Usušená bazalka vložená do moštu, aby s ní vykvasil, dělá dobré víno a vonné jako muškát. Dává se píti lidem smutným, melancholickým a ťežkomyslným pro obveselení a vyražení z trudnomyslnosti, stejne tak dává se u vody vypálená z bazalky v červnu. Bazalková voda smíchaná s růžovým olejem a octem a přiložená na čelo krotí bolest hlavy.“ V stredoveku sa bazalka tiež spaľovala na popol, ktorý vraj hojil rany a odstraňoval bradavice.

 

Biológia rastliny

     Bazalka patrí  do čeľade hluchavkovité  (Lamiaceae). Je to bylina s priamou, lysou, bohato vetvenou lodyhou. Dorastá do výšky až 40 cm. Listy sú eliptické až vajcovité, 3 - 4 cm dlhé a 2 – 3 cm široké, väčšinou celokrajné, výnimočne zubaté. Pestuje sa ako korenina a je častou súčasťou stredomorskej kuchyne. Z rastliny je vyšľachtené veľké množstvo kultivarov, ktoré majú aj chĺpky a rôzne odtiene a sú aj vytrvalé. Bazalka pochádza pravdepodobne z Prednej Indie. Pestovala sa už od praveku. V strednej Európe je známa od stredoveku, bola dovezená v 16. storočí. Pestuje sa v záhradách a je vhodná na domáce pestovanie v črepníku. Vyžaduje dostatok svetla, neznáša prelievanie a je citlivá na mráz. Kvitne od júna do septembra. Kvet je bielo-ružovo-fialový, typický pre hluchavkovité rastliny.

 

Účinné látky a zber

     Rastlina obsahuje silice, flavonoidy, triesloviny, glykozidy, éterický olej s eugenolom, bazalkový gáfor, tanín, cineol a ďalšie látky. Vo fytoterapii sa používa kvitnúca vňať (Herba basilici). Najlepšie je ju spracovať hneď po odrezaní, v čase krátko pred kvitnutím. Počas roka dáva bazalka 2 – 3 úrody. Listy sú po rozotrení medzi prstami veľmi aromatické.

 

Použitie v ľudovom liečiteľstve

     Bazalka je výborná liečivá bylina. Zlepšuje trávenie (podporuje chuť do jedla), podporuje žalúdočnú činnosť, zvyšuje vylučovanie tráviacich enzýmov, harmonizuje peristaltiku čreva, pôsobí proti nadúvaniu (meteorizmus), má antiflogistické (protizápalové) účinky a pôsobí aj mierne antibioticky. Tlmí kŕčové bolesti, podporuje činnosť srdca, mierne upokojuje nervový systém a pôsobí ako expektorans (podporuje vykašliavanie hlienu), je vhodná aj ako podporná liečba pri astme. Používa s a pri migrenóznych bolestiach hlavy, nespavosti a psychogénne podmienených závratoch. Éterický olej z bazalky ma antidepresívne účinky, je vhodný do vonnej lampy alebo do kúpeľa, kam pridáme 5 – 10 kvapiek. Olej má antiseptické účinky a posilňuje žalúdok. Žuvanie listov bazalky pôsobí protistresovo a odporúča sa pri infekciách a afekciách v ústnej dutine (vredoch). Vedľajšie účinky bazalky zatiaľ neboli popísané. Niektorí ľudia však nemusia nálev z bazalky dobre znášať a môže to spôsobiť nevoľnosť až vracanie. Rastlina sa neodporúča lúhovať dlhšie, pretože vyššie dávky bazalky môžu vyvolať stav predráždenia, žalúdočnej nevoľnosti a bolesti hlavy. Bazalku ako čajovinu sa neodporúča podávať dlhodobo!

 

Recepty ľudového liečiteľstva

Recept na nespavosť: Jednu polievkovú lyžicu vysušenej vňate bazalky pravej zalejeme šálkou prevarenej vody (200 – 250 ml), lúhujeme 5 minút a precedíme. Pijeme po jedle. Čaj si môžeme osladiť medom.

Recept pri stavoch únavy: 35 g bazalky zalejeme 700 ml suchého bieleho vína a necháme postáť 7 dní pri izbovej teplote. Potom prefiltrujeme, listy sa vylisujú a tekutinu uchovávame v chlade a tme. Užíva sa pol šálky, pijeme po jedle 2- až 3-krát denne počas 10 dní.

Recept na kŕčové žily (varixy): Pripravíme si zmes z 1 vrchovatej ČL majoránky, 1 vrchovatej ČL bazalky a 1 vrchovatej ČL mäty piepornej. Lúhujeme 5 minút, precedíme, pijeme 2- až 3-krát po jedle.

 

Bazalka v kuchyni

     Bazalka ako korenina má nezameniteľnú chuť. Je vynikajúca na dochucovanie cestovín, strukovín, grilovaného mäsa, pizze , zeleniny a čerstvých šalátov, predovšetkým uhorkového a paradajkového. Pretože ide o korenie južanskej kuchyne, nesmie chýbať v pizzi, špagetách, makarónoch, fazuli a baklažánoch. Francúzka kuchyňa ju používa na dochutenie krabích šalátov. Známy je tiež bazalkový ocot, ktorý si pripravíme tak, že čerstvé bazalkové listy naložíte do konzumného octu a necháte postáť pár dni pri izbovej teplote v tme.

 

Recept na pesto alla genovese

     Na záver ešte spomenieme pesto, bazalkovú zelenú omáčku na špagety. Pripravíme si niekoľko listov bazalky pravej, olivový okej, píniové orechy alebo mandle, nakrájaný cesnak, mleté čierne korenie, petržlen a parmezán. Všetko rozmixujeme v mixéri a pridáme olej tak, aby sa zo zmesi vytvorila omáčka. Omáčku nie je vhodné zohrievať, lebo bazalka pri vysokej teplote horkne.